Začmudené zrkadlo

Postupne sa rozbieha projekt Päť dohôd, kde skupinovo stalkujeme päť Ruizových dohôd, ktoré nám pomáhajú dostať sa zo zajatia Parazita:

  1. buď bezchybný so svojím slovom
  2. neber nič osobne
  3. nerob predpoklady  (“neinterpretuj”)
  4. dávaj vždy svoje najlepšie (dávaj vždy svojich 100%)
  5. ber všetko s rezervou (všetko ber so zdravou nedôverou)

Mali sme začať až vo februári, ale vlastne sme už začali pred pár dňami – rozpravou o tom, čo to je vina (výsledky spracujem a prinesiem). Keď som sa pripravovala na projekt, chcela som čítať Ruiza, ale nejako mám teraz nečítacie obdobie, a tak som si z webu stiahla audio Štyroch dohôd a počúvam si aspoň to. (Číta to môj obľúbený Peter Coyote.) Takto som sa dostala k vstupnej časti. Veľmi sa mi zapáčila – je to príbeh a súčasne zasadenie celého toltéckeho učenia do širšieho kontextu ezoteriky ako takej. Hneď som sa celá vytešila, pretože mám aj PDFko v češtine, že ho vezmem a nakopčím aj sem… Ovšem to by som nebola ja, keby som nemala nejaké výhrady! Preklad je len preklad. (Napríklad prekladateľ z novu urobí spln a myslí si, že potom echt dobre vidno hviezdy, keď je celá nočná obloha presvetlená mesiacom.) A tak som sa nakoniec rozhodla, že si tú námahu dám a predsa len to hodím z angličtiny priamo do slovenčiny – s mojím vnímaním toltéctva.

Úryvok sa nazýva Začadené zrkadlo, ale mne sa z hľadiska celkovej výpovede viac hodí “začmudený”, tak sa ho budem držať. A ide sa na vec:

Pred tisíc rokmi žil v meste uprostred kopcov človek ako ty a ja. Učil sa za šamana, osvojoval si poznanie svojich predkov, ale nesúhlasil s úplne všetkým, čo sa učil. V srdci cítil, že musí existovať ešte niečo viac.

Jednej noci, ako spal v jaskyni, sa mu prisnilo, že vidí svoje vlastné telo spať. Vyšiel z jaskyne; bol práve nov. Obloha bola jasná a tak bolo vidno milióny hviezd. Vtom sa v jeho vnútre niečo stalo, niečo, čo navždy zmenilo jeho život.  Pozrel na svoje ruky, cítil svoje telo a počul svoj vlastný hlas hovoriť: “Som tvorený svetlom, som tvorený hviezdami”.

Pozrel znova na oblohu a uvedomil si, že to nie hviezdy vydávajú svetlo, ale že sú ním samy tvorené.  “Všetko je tvorené svetlom,” povedal, “a medzipriestor nie je prázdny.”

A vedel, že všetko, čo existuje, je jedna živá bytosť a že svetlo je poslom života, pretože je živé a obsahuje všetky informácie.

Vtedy si uvedomil, že hoci je tvorený hviezdami, nie je hviezdy. “Som medzi hviezdami,” pomyslel si. A tak nazval hviezdy tonalom a svetlo medzi hviezdami nagualom a vedel, že to, čo medzi týmito dvoma vytvára harmóniu a priestor, je Život alebo Úmysel. Bez Života by nebol tonal ani nagual. Život je sila absolútneho, zvrchovaného; Tvorcu, čo všetko vytvára.

A tak objavil toto: Všetko, čo existuje, je prejavom tej jednej živej bytosti, ktorej hovoríme Boh. Všetko je Boh. A dospel k záveru, že ľudské vnímanie je len svetlo vnímajúce svetlo. Takisto videl, že hmota je zrkadlo – všetko je zrkadlo, ktoré odráža svetlo a vytvára z tohto svetla obrazy – a že svet ilúzie, Sen, je len čmud, čo nám bráni vidieť to, čo v skutočnosti sme.

“Skutočné my je čistá láska, čisté svetlo,” povedal.

Toto poznanie mu zmenilo život. Keď už vedel, čo v skutočnosti je, pozrel okolo seba na iných ľudí a na zvyšok prírody a to, čo videl, ho naplnilo úžasom. Videl sám seba vo všetkom – v každom človeku, v každom zvierati, v každom strome, vo vode, v daždi, v oblakoch, v zemi. A videl, že Život zmiešava tonal a nagual rôznymi spôsobmi, aby vytvoril miliardy prejavov Života.

V týchto pár okamihoch pochopil všetko. Bol veľmi rozcítený a jeho srdce bolo naplnené mierom. Ledva sa vedel dočkať, až svojim ľuďom povie, čo zistil. Ale nemal slová na to, aby to vyjadril. Snažil sa povedať to ostatným, ale nedokázali ho pochopiť. Videli, že sa zmenil, že niečo nádherné vyžaruje z jeho očí a jeho hlasu. Zistili, že už nikoho a nič neposudzuje. Už viac nebol ako oni.

Výborne chápal každého, ale nikto nedokázal pochopiť jeho. Verili, že je vtelením Boha a on, keď to počul, sa usmial a povedal: “To je pravda. Ja som Boh. Ale ty si tiež Boh. Ty a ja sme jedno. Sme obrazy zo svetla. Sme Boh.” Ale ľudia mu ani tak nerozumeli.

Zistil, že pre zvyšných ľudí je zrkadlom; zrkadlom, v ktorom videl sám seba. “Každý je zrkadlom,” povedal. Videl seba v každom človeku, ale nikto nevidel jeho v sebe samom. A vtedy pochopil, že všetci snívajú, ale nevedome, bez toho, aby vedeli, čo v skutočnosti sú. Nemohli ho vidieť v sebe samých, pretože medzi zrkadlami bola clona z čmudu. A túto clonu z čmudu tvorili interpretácie obrazov svetla – Sen ľudstva (Vigilová používa “Sen Planéty“).

Vtedy vedel, že čoskoro zabudne všetko, čo práve zistil. On si chcel pamätať všetky svoje vízie a tak sám seba nazval Začmudeným zrkadlom, aby si naveky pamätal, že hmota je zrkadlo a čmud medzi zrkadlami nám bráni spoznať svoju podstatu. Povedal: “Som Začmudené zrkadlo, pretože pozerám na seba vo vás všetkých, ale nespoznávame sa, pretože medzi nami stojí čmud. Tento čmud je Sen a tým zrkadlom si ty, čo ho snívaš.”

Toľko môj preklad pasáže o začmudených zrkadlách. Páči sa mi hlavne preto, lebo ak je zrkadlo začmudené, tak ho len stačí očistiť – a potom človek uvidí seba v každom inom človeku a Boha vo všetkých a vo všetkom…

Ide sa stalkovať. Ide sa vidieť Boha vo všetkých a vo všetkom. Ide sa vetrať čmud spomedzi zrkadiel.

A v tejto súvislosti ma napadá ešte jedno: Ruiz používa síce “začmudené zrkadlo“, ale myslím, že miesto “zrkadlo” vlastne hovorí “odraz”. Všetci sme len nejaký odraz, reflexia svetla na niečom hmotnom. Dotklo sa nás svetlo a na našej existencii sa lomí a produkuje zdanie jedinca. Žiaľ,  nepohybujeme sa v čistom prostredí, ale v prostredí začmudenom predpokladmi, predsudkami, sebadôležitosťou, strachom a bezmocnosťou. A keďže si kvôli tomu čmudu nevidíme ďalej od nosa, nevidíme odraz toho istého svetla na tvárach tých ostatných… Vidíme len jeho lomenie v kúdoloch čmudu a karikatúry, ktoré ten čmud pred našimi očami produkuje.

A tak vám poviem – keď sa tak obzerám okolo seba, musím priznať, že toho čmudu je tam hodne – alebo že niečo nesedí na teórii, že sme všetci odraz toho istého svetla! (=Myslím, že mám čo stalkovať.)

Články viažuce sa k projektu 5 dohôd:

 

Go Back



Comment

Voľný pád (kniha)

knizka VP obalka

Pribudlo na Eprakone:

Návštevy:

190157

TOPlist